História obce

historia_icon104

Donedávna prvou písomnou zmienkou o obci bola listina z roku 1392 Na základe nových zistení však zmienka o Pobedime je už z roku 1355 a to v listine týkajúcej sa hraníc osady Brunovce, kde sa obce Pobedim uvádza pod menom Popeden. Osídlenie intravilánu je určite staršieho dáta. Územie obce začali osídľovať obyvatelia už 11. a 12. storočí a svoje obydlia si budovali v miestach dnešnej západnej časti obce / Kútnarská ulica./. Svedčia o tom nálezy keramiky a železných predmetov, nájdených pri zemných prácach. Podľa týchto nálezov je zrejmé, že včasnostredoveká osada, pokračovateľka hradiska a slovanských osád v chotári obce, bola za tatárskeho pádu zničená no neskôr, zrejme v druhej polovici 13. storočia, znova obnovené a v 14. storočí sa stala súčasťou majetku čachtickom hradu.

Ctibor zo Ctiboríc

I keď prvá písomná zmienka je staršieho dáta ako sa doteraz predpokladalo, rok 1392 je i tak pre obec významným medzníkom. V tomto roku uhorský kráľ Žigmund daroval Pobedim, spolu s ďalšími osadami, vplyvnému veľmožovi Ctiborovi z Ctiboríc, ktorý sa rozhodol v Novom meste nad Váhom usadiť rád agustiniánov, založiť prepoštstvo a hospodársky ho zabezpečiť. A tak v roku 1414 sa stal Pobedim spolu so susedným Bašovcami a osadou Andód, súčasťou majetku Prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Pobedim bol cirkevným majetkom až do zrušenie poddanstva v revolučných rokoch 1848 /49. Prepošstvo v obci vybudovalo správu panstva, majer, ktorý bol situovaný v blízkosti fary. Do 80. rokoch minulého storočia sa zachovali zvyšky hospodárskej budovy v juhozápadnej časti obce. Prepošstvu patril aj mlyn na potoku Dubová, ktorý je pamiatkovým objektom. Pre obyvateľov obce, v drvivej väčšine roľníkov, bol spísaný v roku 1658 urbár, teda súpis povinnosti voči majiteľovi. V ňom sa spísali povinnosti poddaných v peňažnej a v naturálnej forme.

Urbár z roku 1658

Hospodársky rozvoj v období feudalizmu bol prerušovaný častými vojnovými udalosťami a požiarmi. Pobedim zrejme neobišli nájazdy husitov a určite ani vpády Turkov a vojny protihabsburských povstaní. Ničivý bol pre Pobedim vpád Turkov na Považie v roku 1599. V roku 1598 mala obec 56 domov, ale v rokoch 1600 a 1601 sa eviduje Pobedim vypálený. Cez obec prechádzali povstaleckí vojaci Štefana Bočkaja a začiatkom 18. storočia zase kuruci Juraja Rákoczyho II. Obyvatelia obce sa pred nájazdmi chránili tak obranným usporiadaním svojich obydlí ako i opevneným kostolom, ktorý slúžil ako miesto útočišťa.

Vojnové udalosti ani ďalšie vtedajšie pohromy ako požiare a morové epidémie neochromili život obce. Jej obyvatelia sa zaoberali predovšetkým pestovaním poľnohospodárskych plodín a chovom dobytka a oviec. Počet obyvateľov sa postupne zvyšoval a rozvoj obce pokračoval najmä v prvej polovici 20. storočia. V tomto období k tradičným roľníkom pracovali vo väčšej miere pribudli remeselníci ako obuvníci, mäsiari, kováči, mlynári ba dokonca i knihár. Spolu so zvyšovaním počtu obyvateľov sa rozrastala i obec. Pobedim sa rozširoval východným smerom a vybudovali sa verejnoprospešné budovy. Spolu so vznikom úverného a potravného družstva sa postavili obchody, budova úverného družstva a obecný dom. V období I. ČSR sa pre nedostatok pôdy a pracovných príležitosti sa časť obyvateľov obce vysťahovala hlavne do USA a do Kanady. Okrem toho nový domov získali i na južnom Slovensku. Začiatkom 20. storočia bola postavená škola a v 30. rokoch minulého storočia pribudol i katolícky kultúrny dom. Obce bola sídlom notariátu. a administratívne patrila do okresu Nové Mesto nad Váhom. Po oslobodení bola obec súčasťou okresu Piešťany a po roku 1960 patrila do okresu Trenčín.

Spracoval: I. Pastorek
Literatúra: Kolektív autorov.: Pobedim, Bratislava 1992.